Celebration and traditions (St. Patrick’s Day)

Oslava a tradície
Dnešné oslavy Dňa svätého Patrika boli do značnej miery ovplyvnené tými, ktoré sa rozvinuli v írskych diaspórach, predovšetkým v Severnej Amerike. Do konca 20. storočia, bol Deň svätého Patrika často viac oslavovaný medzi Írmi v diaspórach než v samotnom Írsku. Sú tu tiež formálne stretnutia ako bankety a tanečné zábavy, i keď tie boli viac bežné v minulosti.

Sprievody na Deň svätého Patrika začali v Severnej Amerike v 18. storočí, no do Írska sa rozšírili až po začiatku 20. storočia. Účastníkov obyčajne tvoria pochodové kapely, armáda, členovia hasičského zboru, kultúrne organizácie, charitatívne organizácie, dobrovoľné združenia, mládežnícke skupiny, bratstvá, a tak ďalej. Žiaľ, časom sa mnoho z týchto sprievodov stalo viac podobných karnevalu. Viac úsilia si vyžaduje používanie írskeho jazyka; predovšetkým v Írsku, kde týždeň, v ktorom je oslava Dňa svätého Patrika je zároveň aj “týždňom írskeho jazyka”. V posledných rokoch sú slávne pamiatky na Deň svätého Patrika vysvietené na zeleno.

Kresťania taktiež chodia na bohoslužby a obmedzenie jedenia a pitia alkoholu počas pôstu, je pre tento deň pozastavené. Možno je to preto tak, lebo pitie alkoholu – najmä írskej whiskey, piva alebo muštu – sa stalo neoddeliteľnou súčasťou týchto osláv. Zvyk, ktorý sa robil na Deň svätého Patrika, “topenie ďatelinky” alebo “namočenie ďatelinky”, bol historicky populárny, najmä v Írsku. Na konci osláv sa položila ďatelina na dno pohára, ktorý bol následne naplnený whiskey, pivom alebo muštom. To sa potom vypilo ako prípitok, na svätého Patrika, na Írsko, alebo na prítomných. Ďatelinu buď prehltli aj s drinkom, alebo ju vytiahli z pohára a hodili cez plece pre šťastie.

Čítať ďalej

Reklamy

St. Patrick’s Day (Part 2)

Patrik bol rímsko-britský kresťanský misionár a biskup v 5. storočí v Írsku. Veľa z toho, čo dnes vieme o svätom Patrikovi pochádza z deklarácie, ktorá bola údajne napísaná samotným Patrikom. Predpokladá sa, že sa narodil v Británii v čase Rímskej ríše vo štvrtom storočí, do bohatej rímsko-britskej rodiny. Jeho otec bol diakonom a jeho starý otec bol kňaz v kresťanskej cirkvi. Podľa deklarácie, vo veku 16 rokov, bol unesený írskymi nájazdníkmi a vzatý do otroctva do Keltského Írska (pozn. prekl.: Írsko aké existovalo v čase keď on žil). Hovorí sa, že tu strávil šesť rokov, kde pracoval ako pastier a že počas tejto doby “našiel Boha”. Deklarácia hovorí o tom, že Boh povedal Patrikovi, aby utiekol na pobrežie, kde naňho bude čakať loď, ktorá ho vezme domov. Po tom, čo sa dostal domov, sa stal Patrik kňazom.

Podľa tradovania, sa Patrik vrátil do Írska, aby presvedčil írskych pohanov koncertovať na kresťanstvo. Deklarácia tiež hovorí, že strávil mnoho rokov šírením evanjelia v severnej polovici Írska a konvertovaním “tisícov” (pohanov na kresťanov). Patrikovo úsilie v boji proti druidom sa nakoniec premenilo v alegóriu (pozn. prekl.: jeho obrazné prevedenie), v ktorej vyviedol “hadov” z Írska (Írsko nikdy nemali hady).

Traduje sa, že zomrel 17. marca a bol pochovaný v meste Downpatrick (pozn. prekl.: stredne veľké mesto v Severnom Írsku). V priebehu nasledujúcich storočí vzniklo o Patrickovi veľa legiend a on sa preto stal najväčším írskym svätcom.

St. Patrick’s Day (Part 1)

Nakoľko bol včera deň svätého Patrika, patróna Írov, rozhodla som sa, že preložím čo-to o tomto sviatku. Kvôli obmedzenosti času preložím ďalšie časti (pravdepodobne budú ešte dve) časom, možno zajtra alebo cez víkend. Zdrojom mi bola wikipédia. Pre záujemcov pridávam aj jedno pozadie na plochu, ktoré nájdete pod čiarou, v celom článku.

Deň svätého Patrika alebo Sviatok svätého Patrika (Írsky: Lá Fhéile Pádraig, “Deň slávnosti svätého Patrika”), je kultúrna a náboženská oslava, ktorá sa koná 17. marca, v údajný deň úmrtia svätého Patrika (385-461 n.l.), najpoprednejší svätý ochanca Írska.

Deň svätého Patrika sa stal oficiálnym kresťanským sviatkom začiatkom 17. storočia a je zachovávaný katolíckou cirkvou, Anglikánskym spoločenstvom, východnou ortodoxnou cirkvou a Luteránmi. Deň, ktorý si pripomína svätého Patrika a príchod kesťanstva do Írska a oslavuje írske dedičstvo a kultúru vo všeobecnosti. Oslavy zvyčajne zahŕňajú verejné sprievody a festivaly, tradičné írske oslavy a nosenie ďateliniek, rovnako aj zelené alebo oranžové oblečenie. Kresťania taktiež navštevujú bohoslužby a obmedzenia v jedle a pití alkoholu počas pôstu sú pre tento deň zrušené, čo len podporuje a propaguje sviatočnú tradíciu v konzumácii alkoholu.

Deň svätého Patrika je štátnym sviatkom v Írskej republike, Severnom Írsku, v kanadských provinciách – Newfoundland a Labrador, ako aj v britských zámorských územiach Montserratu. Taktiež je široko oslavovaný v Írskych diaspórach (pozn. prekl.: Írski emigranti vo svete) po celom svete, predovšetkým vo Veľkej Británii, Kanade, v Spojených štátoch, Argentíne, Austrálii a na Novom Zélande. Deň svätého Patrika je oslavovaný vo viac krajinách, než akýkoľvek iný národný sviatok. Moderné oslavy boli do značnej miery ovplyvnené tými, ktorí žijú v írskych diaspórach, obzvlášť tými, ktorí rozvinuli Severnú Ameriku. V posledných rokoch bol Deň svätého Patrika kritizovaný za to, že sa stal príliš komerčným a z dôvodu podpory negatívnych stereotypov o Íroch.

Čítať ďalej

Depresia na vzostupe

Depresia na vzostupe

Dnes sa svetom čoraz viac šíri
depresia napísaná na papieri.
Depresia na vzostupe,
ukrýva sa v tmavom kúte.

Keď ja vidím čiernobielo,
tak tvoj svet je tmavošedý,
zastrela ho jesenná hmla,
a nevidíš že je vlastne bledý.

Pozri koľko toho ľudstvo prežilo!
Z vojen a chorôb sa dostalo.
A ty sa trápiš, že tvoj život nie je taký,
že neplní tvoje sny a zastreli ho mraky.

Všetko, čo ti svet ponúka
si zmietol ako pavúka,
bo nespĺňa tvoju predstavu
akoby vystrihnutú z bulváru.

Neviň iných mužov, ženy,
neobviňuj celý svet.
Pohľad na život máš zastrený,
ber to čo dostávaš ako kvet.

Čo je to láska?

Čo je to láska?
Je to len sen?
Je to keď jeho úsmev Ti prežiari deň.
Moment, keď Ti od túžby vyhŕknu slzy,
keď Ťa každá jedna hádka s ním mrzí.
Čo je to láska?
Je to ten pocit,
keď bez neho nezažmúriš oka
celé noci.

Spread this!

Rozšírte to! Podporte to! Už ma unavuje ako sa okolie snaží nútiť baculky, ženy, medzi ktoré sa aj ja radím, aby schudli, inak ich neakceptujú. Keď je nejaká žena chudá, tak je všetko fajn, všetci sa tvária, že tak to má byť. Ja im neberiem ich chudosť, ale je hlúpe tvrdiť, že je to idol krásy. Krása nie je len o postave (ale ani iba o vnútre ako niektorí sa snažia tvrdiť). To či sa žena o seba stará sa nedá usúdiť len z toho, že má chudú postavu, hoci má problém udvihnúť aj 2 kilá. Mnohé ženy si vďaka tejto spoločnosti myslia, že stačí mať chudú postavu a sú za vodou, to, že majú mastné vlasy, nečistú pleť, suchú pokožku, alebo kostrbaté drapáky na rukách už nevidia. Naproti tomu, žena, ktorá má väčšinu života, či celý svoj život bacuľatú postavu ešte neznamená, že sa o seba inak nestará.

Prestaňte to prehliadať. Prestaňte chŕliť oheň a sypať popol na hlavu ženám, ktoré majú viac či menej kíl navyše. Nie len že sú rovnoprávne iným ženám, a majú rovnaké práva, ale sú rovnako krásne, ak nie niekedy krajšie než iné ženy. Šírte to a podporujte baculky, miesto neustáleho kydania na ne. Prestaňte sa riadiť davovým názorom, len preto, že nejaký bulvár kdesi napísal… pozrite sa sami do zrkadla a uvedomte si, že máte rovnako veľa chýb ako iní, len máte to šťastie, že v dnešnej spoločnosti ten váš veľký nos, uši, nohy do O alebo malé prsia nie sú považované za tak hrozný nedostatok, aby vás odsunuli na okraj spoločnosti. A dúfajte v to, že to tak ostane a nikdy sa tento vačšinový názor nezmení tak, že tam naozaj skončíte.

#spreadit #thesewomenmustbeaccepted

Chlapa nezmeníš…

… ale každá žena v to dúfa, že sa zmení k lepšiemu z lásky k nej.

Tiež som si to myslela, pretože som cítila, že dotyčný ku mne niečo cíti, len to nechce priznať. Možno aj cítil/cíti, no bohužiaľ to nie je silnejšie, než láska k nemu samému.

Čoraz viac narážam na takých mužov, ktorí majú prehnane vysoké ego, sebavedomie, veľa si o sebe namýšľajú, ale hlavne nemajú žiadnu sebareflexiu! Môj posledný priateľ bol pre to doslova vzorový príklad. Nech som mu nastavovala akékoľvek zrkadlo, nevidel sa v ňom, alebo odmietal vidieť svoju pravú tváre (v prípade neho aj dve tváre). A tak si stále o sebe myslí, aký je neomylný, ako vie všetko najlepšie a že stačí trvať na tom, čo hovorí, lebo na správaní a jeho nesúlade s myslením nezáleží.

(Kým píšem tieto riadky, opäť mi posiela vtipné obrázky, ako má vo zvyku po tom, čo sa pohádame, nasilu udržiavať akú takú komunikáciu, lebo nechce prísť o jedinú  ženu v jeho živote, s ktorou sa má vo zvyku rozprávať, volať, písať a akokoľvek komunikovať. Ale ja už sa nechcem vracať na začiatok.)

Čítať ďalej

Čas

Čas

Vráť mi môj úsmev, vráť mi moje slzy,
keď ani slušnosť nevieš v sebe nosiť.
Vráť mi moje srdce, vráť mi ten čas,
ktorý som vložila s nádejou do nás.

Darmo mi tvrdíš, že ťa to mrzí,
keď mi neutrieš ani slzy!
Namiesto toho hľadáš inde,
ozaj si myslíš, že ti to vyjde?!
Pýtaš sa ma zbytočnosti,
sú plodom tvojej ješitnosti.
Podvedome vieš, že nás to ťahá k sebe,
no aj tak tvrdíš, že sa nehodím k tebe.

Záleží ti na mne viac než na iných,
presviedčaš ma o tom deň, čo deň,
a hoc’ kvôli tebe o prekážky zakopnem,
budem sa snažiť i zo síl posledných.

Tvoje milé slová – to na tebe milujem,
verná ti svojim srdcom naveky ostanem,
tvoje srdce, i dobrá povaha,
v starostiach a ťažkostiach mi vždy pomáha.

Nik mi už nevráti ten stratený čas,
ktorý som vložila s nádejou do nás,
no pokým mi neponúkneš svoje srdce,
neviem, či ma v tvojom živote vôbec chce.